Urobila som tlustú čiaru

Trvalo mi to viac ako 1,5 roka poslať k šípke ex a zavrieť za ním dvere. Definitívne. Po neustálych návratoch a ďalších šanciach, dúfanie, že to bude lepšie. Aj napriek tomu, že chľastal (a schovával si fľaše), že mu zobrali papiere za jazdu pod vplyvom (1,8 promile..) aj keď mal ma aj nášho vtedy polročného syna v aute, jeho rodičia ma neustálo ohovárali, ponižovali a poštvávali ho proti mne, on mi samozrejme tiež neustále pripomínal ako so mnou nikto iný nebude a že sme ja aj moja rodina uplný 0, raz ma naliatý fyzicky napadol keď som držala malého (v jeho necelom roku..) pretože som v tej dobe bola na rodičovskej dovolenke a klesol mi finančný príjem..

a nakoniec to vygradovalo tým, že som ho po tom, čo mal naliate nejakú agresívnu psychózu, nechala vykázať z bytu, pretože som sa už naozaj začínala báť čo urobí… a ešte tomu prizeral náš syn. Bohužiaľ pre neho polícia jeho priestupok prekvalifikovala na základe nahrávok čo som im pri výpovedi na vykázanie poskytla, na trestný čin. Aj napriek tomu sa po vykázaní snažil, viac-menej kvôli dvojročnému synovi, ktorý ho aj tak má rád. Aj keď sa o neho nikdy nejako extra nestaral, ani nezaujímal. Svoj alkoholizmus lieči metódou “kontrolovaného pitia”, ktorá v praxi ale vyzerá tak, že si ho od nás 2x odvážala jeho matka s 2 promilemami a xkrát to medzitým nezvládol tiež.

Naposledy na štedrý deň som ako darček našla v rezerve pri aute schovaný dve petky, idem s rumom druhou s červeným vínom, z polovice vypitý. Našťastie máme od decembra súdne upravený styk so synom, ktorý je v mojej starostlivosti s tým že on ho vída na 1x popoludní za týždeň plus celý deň sobota 1x za 14 dní, bez prespania. Aj napriek tomu som ale vinníkom toho, že pije a tým zlým a klamárkou samozrejme ja. To ma na tom celým asi nikdy neprestane fascinovať, ale zároveň sa mi za tou hrubou čiarou, čo som urobila, tiež konečne uľavilo. Jediný, čo mi robí starosti je ako to bude dávať náš dvojročný syn.