Krajiny majú rôzne kultúrne zvyky. Tradície v krajinách sa menia. Môžu to byť iné kultúrne zvyky pri rôznych sobášoch, ale aj pri každodennom spôsobe života v danej krajine. Nikde nevieme, do akej krajiny sa narodíme. Neovplyvníme vývoj nášho života. Mnohí sa musia prispôsobovať zvykmi a tradíciami práve v ich krajine, kde sa narodili. Spôsob života nezmeníme len tak ľahko. Keď sa narodíme do krajiny, kde ledva máme čo dať do úst, je to pre nás ťažké. No vo veľa krajinách ešte stále nemajú základné ľudské potreby. Mnohí bývajú v chatrčiach, kde nemajú prístup k pitnej vode alebo ku každodennému jedlu. Musia si niečo zadovážiť, čo môže znamenať aj to, že dostanú jedno jedlo za týždeň.
My, čo sme sa narodili do bohatšej krajiny, si tento spôsob života ani len nevieme predstaviť. S nechuťou sa pozeráme na rôzne dokumentárne filmy a žasneme nad tým, ako môžu takto ľudia žiť každý deň. Nevydržali by sme to. Ale, čo majú títo ľudia robiť, keď sa tam narodili? V mnohých krajinách je sobáš povolený už od malého veku dievčaťa. Starší muži si vyberajú svoje budúce manželky, keď ledva dievčatá dovŕšia pätnásť rokov alebo aj menej. Chudobné rodiny nemajú na výber a musia svoje dcéry prenechať na pospas osudu bohatšiemu mužovi. V týchto sobášoch nejde o lásku či zamilovanosť.
Mnohé dievčatá si ale nemôžu vyberať. To sú ich tradície, ktorých sa musia držať a riadiť, aby ich nevyhostili z ich krajiny. Majú to naozaj veľmi ťažké a len málo z nich je naozaj šťastných. Chceli by ste žiť s chlapom, ktorého neľúbite? Navyše, takíto chlapi sú veľakrát majetnícky a násilní, čo je v neprospech dievčat. Mnoho dievčat je týraných, zneužívaných a nikto sa nad tým ani len nepozastavuje. V rôznych krajinách to majú ťažké. Hlavne mladé dievčatá. Sú vystavené nepriaznivým podmienkam živobytia a ešte sú aj znásilňované. Nie je to ľahký život, no nemôžu si vybrať, lebo sa tam narodili.
