Pre tieto reaktory sú charakteristické elektrické výkony v rozmedzí 10–200 MWe (oproti výkonom okolo 1000 MWe u „veľkých“ reaktorov), minimálne nároky na obsluhu, minimálne nároky na údržbu, dlhý interval pre výmenu paliva a minimálna zóna havarijnej pripravenosti (vylúčenie úniku do okolia). Pri ich vývoji sú využívané skúsenosti z vojenských i civilných projektov. Ďalšou dôležitou vlastnosťou, kú ktorej ich vývoj smeruje, je prevádzka bez obsluhy a bez výmeny paliva po veľmi dlhú dobu, cca 10–25 rokov.
Príkladom malého reaktoru je ruský reaktor typu SVBR-100 s výkonom 100 MWe, kde chladivom je zmes olova a vizmutu a palivom štandardný obohatený urán. Reaktor pracuje pri teplote pary cca 300°C a cyklus výmeny paliva je dlhý 7–8 rokov. Tieto malé reaktory je možné využiť ako pre nové jadrové elektrárne, tak pre renováciu starých. Iným spôsobom využitia môže byť napríklad regionálna teplárňa alebo odsoľovacie zariadenie.
Iným príkladom je minireaktor HPM (Hyperion Power Module) od firmy Hyperion. Tento reaktor bol pôvodne predstavovaný ako takmer bezobslužný termálny jadrový reaktor, ktorý je riadený bez pomoci riadiacich tyčí, len tepelným rozkladom hydridu uranitého. HPM bol prezentovaný ako možnosť jadrovej výtopne pre stredne veľké mesto, či jadrové elektrárne s elektrickým výkonom 27 MWe. Tento reaktor mal byť dodaný ako samostatný modul, uložený do zeme, aby bola zaistená jeho bezpečnosť, a prevádzaný niekoľko rokov stále s rovnakým palivom. Hovorilo sa o ňom i v súvislosti s výtopňou pre Jablonec nad Nisou. V poslednom roku výrobca celý koncept reaktoru čo do typu reakcie, paliva a chladiva zásadne zmenil.
Očakávanou výhodou malých reaktorov je teda ekonomická prevádzka a malé nároky na technické a kvalifikačné zázemie u prevádzkovateľa.
Reaktory 4. generácie a malé reaktory nie sú jedinými trendami v súčasnej jadrovej energetike. Pracuje sa stále i na vývoji nových princípov, napríklad reaktory TWR (travelling wave reactor) – tzv. reaktory s postupnou vlnou, kde palivom je ochudobnený urán a sú schopné pracovať bez výmeny paliva i viac ako 40 rokov – alebo priemyslové využitie jadrovej fúzie. Hlavným hnacím motorom vývoja je pritom dosiahnutie čo najvyššej ekonómie a bezpečnosti prevádzky.